Rozhovor: Režisér Roman Chrappa

Autor: Pavel Chodúr | 02/09/2015 Komentárov

Kedy si sa začal zaujímať o film?

Bolo to s príchodom videorekordérov. Staré dobré 90. roky. Vznikli prvé videopožičovne a otvoril sa predo mnou úplne nový svet, kde je možné všetko. Dokázal som hodinu prechádzať pohladom z kazety na kazetu a poznal som všetky dostupné filmy z pamäti. Z ničoho nič som bojoval za spravedlnosť v ringu so Jean-Cloadeom, učil som sa naspamäť filmové hlášky. Miloval som to. Denne som prosil rodičov, aby sme si išli požičať film. Pri spustení museli byť všetci ticho a nemohli odbiehať ani na záchod. Mama popritom žehlila a ja som bol šťastný. Neskôr, keď som bol profesionálny futbalista a zarábal som prvé peniaze, stalo sa kino mojou svätyňou. Utekal som sa do neho skryť pred okolitým svetom a sníval som s otvorenými očami. Objavil som Bergmana, Wesa Andersona, Bélu Tarra, nevedel som však, že sa stanem filmárom. Prišlo zranenie s ním aj možnosť prejsť od športu k umeniu. Prihlásil som sa na VŠMU a už nebolo cesty spať.

Piaty vesmír na ľavo je tvoj debut. Prečo si sa rozhodol spraviť práve takýto film? (Viac o filme Piaty vesmír naľavo v článku tu.)

Je to môj záverečný magisterský film. Ako producent som mal systém tvorenia relatívne zvládnutý. Lákalo ma skočiť do studenej vody a zažiť kreativitu na tej najzákladnejšej úrovni. Začal som písať scenár a nevedel som, či ho niekto pochopí tak ako ja, tak som ho aj zrežíroval. Je to dokument, kde experimentujem s formou a rozprávaním ako takým. Z veľkej časti autobiografia. Fascinovalo ma hľadať odpoveď na otázku: ,,Kto naozaj sme a kam smerujeme?” Pozrieť sa na túto problematiku z každej strany. Zároveň je tento film pre mňa ukončenie jednej životnej etapy.

Prečo práve názov: Piaty vesmír naľavo?

Jeden večer som viedol debatu s kamarátmi na balkóne nášho bytu. Bol to taký náhodný chat o živote, atómoch, vesmíre a realite. Vtedy zo mňa intuitívne vyšlo: ,,Predstav si, že má každý svoj vesmír, ktorý je tvoj, čo keď je to Piaty vesmír naľavo.” Ostalo mi to v pämeti ako zaujímavá metafora na náš subjektívny pohľad a mal som názov na film, ktorý raz urobím.

Čo vo filme hľadáš, naopak čo je podľa teba vec, ktorá film ako umelecký smer a spôsob vyjadrenia kazí?

To je veľmi ťažké. Asi chcem nájsť inšpiráciu, pozrieť sa na príbeh z iného uhla. Niekedy to bolo čisto o zábave, dnes chcem ľuďom pomáhať a film je forma. Čo kazí filmové rozprávanie? Ak ostane v ľuďoch po dopozeraní filmu zlá emócia, nenávisť, strach. Myslím si, že môžeme ako umelci tieto emócie používať, ale len ako súčasť celku, ktorý má vyšie poslanie a nesie v sebe zodpovednosť. Poslanie svet obohatiť, urobiť svet lepším miestom, poukázať na zlo a nepravdy. Máme na to v rukách silný nástroj.

Existuje nejaká predstava dokonalého filmu, ktorý by si chcel raz natočiť, alebo na ňom spolupracovať?

Určite, ako športovec som stále ambiciózny. Dokonalý film je ten, ktorý chcú ľudia pozerať a zároveň nie je prvoplánový, na jedno použitie. Nesie sa generáciami, pretože zachytil niečo čo ľudia nevedeli pomenovať. Chcel by som urobiť film, ktorý by mal úspech aj vo svete.

V čom hľadáš inšpiráciu?

V športe, v knihách, v láske k rodine, v prírode, v komunikácii s ľuďmi, ale hlavne pozorovaním všetkého čo sa deje. Tam vonku, ale aj vo vnútri.

Aké sú tvoje najväčšie vzory?

Waw, veľmi ťažká otázka pre milovníka filmu. Určite však: James Cameron kvôli vizionárstu, Steven Spielbergk kvôli hravosti, Darren Aranofsky kvôli hĺbke, Wes Anderson kvôli forme, Richard Rinklater kvôli filozofii, Bergman kvôli filmárčine, Quentin Tarantino kvôli dialógom, etc.

Aké sú tvoje ďalšie projekty a kde môžu ľudia sledovať tvoju činnosť, alebo tvorbu?

Momentálne máme veľmi tvorivé obdobie. Sme po škole a tešíme sa na nové filmové projekty. Pracujem na scenári svojho režisérskeho celovečerného debutu, spolupracujem ako scenárista a producent pri chystaní nového slovenského sitcomu na motívy knihy Bohéma o umelcoch, vo vývoji som ako producent pri dvoch slovenských filmoch s mladými rešisérmi Roman Gregoričkom a Zuzkou Mariankovou, snažíme sa naštartovať druhú sériu motivačného livestyle magazínu Stvorení pre šport, ktorý v súčasnosti leží na stole v televízii. Začal som písať knihu, zatiaľ tajné:-) a reklama, tá nás všetkých bohužial živý. Nájdete ma na facebúku.

Aký je podľa teba stav súčasného Slovenského filmu?

Mám pocit, že prichádza nová generácia, ktorá posunie slovenský film míľovými krokmi ďaleko. Sú to zanietení nadšenci, ktorí majú aj talent aj odvahu vytrvať. Systém financovania však nemôže mladých filmárov prehliadať a to sa bohužial v súčasnosti deje. Tvoria sa filmy, len kvôli tvoreniu. Zábúda sa na diváka. Práve mladá generácia filmárov má chuť vytvárať žánrové filmy. Predsa len sme vyrastali v tých videopožičovniach a nie na inscenáciach. Tie mysleli skôr na hercov ako tvorcov.

V čom vidíš pri filmovaní najväčší zmysel?

Väčšina ľudí chce zachytiť skutočnosť, obraz doby, ja chcem ľudí inšpirovať, zabaviť a pomôcť im snívať svoj život.