Filmová recenzia: Blackfish

Predpokladám, že každý z nás videl Zachráňte Willieho. Príbeh o kosatke a malom chlapcovi. Zajatí a slobode. Určite patrí k tým zvieracím filmom, aké zanechajú stopu a podobne ako Flipper dokáže spôsobiť fascináciu týmito zvieratami a oceánom vo všeobecnosti.

V 2013 režisérka Gabriela Cowperthwaite vypustila na festivale v Sundance film Blackfish. Ten pojednáva o kosatke Tilikum a vražde, ktorú spôsobila v parku SeaWorld. Už od počiatku lovenia veľrýb, delfínov a kosatiek vznikali protesty, podporné skupiny a dokumenty snažiace sa priblížiť zverstvá a amorálnosť tohto ľudského konania, idúce čisto za finančným ziskom a snahou pritiahnúť milióny divákov na túto atrakciu.

Film je skĺbením hovoriacich hláv( výpovedí svedkov, rodiny a odborníkov), a ilustračných záberov zaznamenávajúcich udalosti od ulovenia mladej kostaky, po jej útoky na trénerov. Tie často vyrážajú dych, pretože znázorňujú konfrontáciu medzi zvieraťom a človekom, kde je ľudský element vydaný napospas prírode.

Myslím si, že sa jedná o dôležitý film. Jeho posolstvo je nespochybniteľné aj napriek tomu, že neprináša do žánru nič nové, alebo zaujímavé. Sústreďuje sa na rozhovory s ľuďmi, čo kosatky milovali a boli im zamlčované pravdy, ktoré ich neskôr ohrozili na živote. Rozhodne stojí za videnie.