Filmová recenzia: Faults

V posledných rokoch sa filmov na podobnú tému objavilo viac, napríklad pomerne doslovná Martha Marcy May Marlene s vynikajúcou Elizabeth Olsen, alebo - do určitej miery, aj nemecký hardcore Tore Tanzt.
Riley Stearns sa vo svojom celovečernom debute rozhodol odoberanie viery poňať zas iným spôsobom. Už v prvej scénke prichádza vtip. Potom v druhej a tretej, také tie malé drsné skeče vychádzajúce z ľudských zlyhaní, zvýraznené minimálnym, alebo nulovým hudobným podkladom. A keď po pár minútach dojde na únos, Coenovci napadnú asi každému.
Prakticky celý dej je sústredený na jednu-dve hotelové izby, kde má prísť k náprave. A ani konverzačka to nie je.
Dr. Roth nevie úplne čo robí, zato chce aby ho brali vážne. Než dojde na nejaké premeny v správaní Claire, než sa Roth vôbec dostane k ich realizácii, všetko sa komplikuje. Či už jeho nešikovnosťou, konfliktom s autoritatívnym otcom Claire, alebo obyčajnou smolou … toľko pokusov, pri ktorých sa pokazí všetko čo sa dá, až to začne vyzerať skoro na vyššiu moc.
Role sa pomaly obracajú a zhruba v polovici už ani neviete, kto vlastne ovláda koho, kto koho zachraňuje a pred čím.

Mary Liz Winstead opäť narušila svoj imidž ikonickej bábiky teen filmov. Asi definitívne prestala hrať pre telo a začala hrať.
Orser v hlavnej úlohe stvoril typického (áno) coenovského zúfalca, ktorým roky sekundoval známejším hercom, konečne na väčšom priestore, a predvádza to čo vždy, a ako vždy je jeho utrpenie zábavné.
Riley Stearns natočil zvláštne dielko, divné, nepríjemné a pritom vtipné. Obsahom aj pocitovo, multižánrové varenie z ničoho - prevažne vážneho, prevažne humorným spôsobom.
Trošku možno uškodila záverečná pointa, respektíve jej jednoznačnosť. Očakával som asi film o tom, že vedec presviedča o realite a sám začne pochybovať, niečo na štýl Cahilla, či Batmanglijho.
A dostal som humor, znepokojenie, nepredvídatelnosť. Modelku z obálky Vogue bojovať so svojimi démonmi, cool herca vedlajších rolí hrať prím.
Aj preto milujeme nezávislý film. Že má tisíc podôb