Georg Friedrich Händel

“Händel je nedostižný majster. Učte sa, ako jednoduchými prostriedkami dosiahnuť takého veľkého účinku.” (Ludwig van Beethoven)

ZAČIATKY

Narodil sa 23.februára 1685 v Halle a už od útleho veku sa venoval hudbe, avšak jeho otec bol v zásade proti tomuto druhu koníčku. Musel študovať niečo, s čím by sa vraj uplatnil a tak si vybral právo. Bolo to „už“ 5 rokov po smrti otca - 1702 (ktorý mal v dobe jeho narodenia 63 rokov), avšak chcel vyslyšať jeho vôľu. Napriek týmto obmedzeniam sa vo svojom voľnom čase venoval v zdokonaleniu sa v husliach, organe, čembale atď. Už po necelom roku ale odchádza do Hamburgu, kde sa plne venuje svojej vášni – hudbe a inšpiráciou mu bol F.W.Zach, ktorý ho uchvátil klávesovými nástrojmi i kompozíciou. Vštiepené mu boli základy, od ktorých sa jeho talent mohol neskôr uchytiť.

(Melancholický motív, ktorý inšpiroval Stanleyho Kubricka k vytvoreniu atmosféry vo filme Barry Lyndon - 1975)

PRVÉ ÚSPECHY

Po obrovskom úspechu jeho opery Rinaldo (1711) už bol na cestách po Anglicku (1712) a naplnil si tak svoje poslanie tvorivosti, ktorá mu v Nemecku bola trochu ubrzdená. Túžil stále cestovať a získavať skúsenosti, čo malo v jeho tvorbe výsostný osoh. Bol silnejšej postavy, citlivý, so silným zmyslom pre humor a nikdy neodhaľoval verejnosti svoj súkromný život. V Benátkach mu vyšla opera Agrippina, kde novátorskými metódami obohatil barokovú hudbu a dodal jej opäť raz prostredníctvom spevov trochu odlišnejší rozmer. Okrem opier písal i kratšie oratória a často rázy ich kombinoval a noty dotváral rôzne, pretože mal výbornú pamäť a inštinkt, ako svoje diela ukážkovo vystavať práve na tých jednoduchších nástrojoch. Vyzerali pôsobivo, ale na ich zloženie to bolo potrebné aj patrične precítiť a Händel mal na to čuch.

Veľmi hlboko prežíval svoje umenie. Neraz sa pristihol, ako mu stekajú slzy počas dirigovania a rovnako s entuziazmom ho prejavoval svojmu okoliu. V roku 1720 dopomohol k založeniu Kráľovskej hudobnej akadémie. Dovtedy mu jeden čas bola naklonená priazeň celého dvora, inokedy si musel pomôcť sám. Po skomponovaní vážnych barokových opier sa začal v tomto období venovať prevažne skladbám zo Starého zákona (resp. kresťanstva) a obecne jej hĺbkovej monumentálnosti. Podobne ako Ludwigova 9-ta symfónia, či Schubertova Ave Maria mala náboženský podtext, ale najmä, bola dôležitým humanistickým spojovateľom všetkého hodnotného a dôležitého, čo nám ľuďom chýba. Ďalšou ukážkou pod týmto textom je práve ústredný refrén Messiah (Hallelujah), ktorý je známy po celom svete a miesto si našiel i v prevratnom filme Viridiana (1961).

ŠTÝL A METODICKÉ POSTUPY

Friedrich vedel perfektne improvizovať – predovšetkým na organe, ale tieto jeho schopnosti boli znamenité aj pri cyklických slohách, ktorým dotváral viacúčelové uplatnenie jeho skladieb. Rozhodne mu nemožno uprieť to, že bol oddaný vorkoholik a on pritom nepatril k onomu jadru romantických skladateľov. Medzi nie príliš konvenčné nástroje, ktoré používal boli: lutna, tri trombóny, dvojitý fagot, harfa či menšie klarinety. Do anglického prostredia ho navyše skvele adaptoval Johann Matheson a podarilo sa mu združovať vyššie i nižšie vrstvy. Mecenášov, statných i veľmi prostý ľud. Jednou z neopakovateľných predností, ktorou oplýval, bola previazaná gradácia zboru s následnými rytmickými inštrumentmi, ktorých pôsobnosť odzrkadľovala poslanie života plného nádeje a energickosti. Emóciami a čistotou. Najdôležitejšie kariérne projekty v skratke:

• 42 opier: Rinaldo, Radamisto, Ottone, Giulio Cesare, Tamerlano, Rodelinda, Admeto, Poro, Ezio, Orlando Furioso, Alcina, Xerxes, Deidamia a ďalšie.

• Ďalšie diela G. F. Händela: 12 veľkých orchestrálnych kantát, 22 oratórií (Semele, Hercules, Zuzana, Theodora, Alexander Balus, Jozef a jeho bratia), zborové kantáty (Alexandrov sviatok, Óda ku dňu sv. Cecílie, Triumf času a pravdy), ďalej koncerty pre orchester (Vodná hudba, Hudba k ohňostroju), 4 zbierky klavírnych skladieb a mnoho iných.

MŔTVICA

Zásadný zvrat v jeho kariére znamenala mŕtvica v roku 1737, ktorú síce prekonal, ale ochrnul na polovicu tela. Dôsledkom tohto stavu mohlo byť jeho enormné pracovné využitie, nepoznanie zdravej miery, ale jeho známi mu dopomohli k ďalším krôčkom a prekvapivo takmer úplne vyzdravel. Horšie tomu bolo, keď v roku 1751 počas skladania Jephty oslepol a už (nikdy kvôli tomuto hendikepu) nedokázal napísať prevratnú operu. Začal preto viacej piť. Koniec kariéry mu predeľoval prechod baroka ku klasicizmu a spolu so S.Bachom navždy bude patriť k tomu najlepšiemu, čo tento štýl kedy stvoril. Zomrel 14.apríla roku 1759 v Londýne a počas celého života dokázal miesiť jazykové prednosti z niekoľkých popredných krajín, v ktorých pôsobil a precítene vyvažovať medzi nimi umelecký balans.

(Ukážka z klavírnej sonáty, ktorá oplýva dávkou ľahkosti)

ODKAZ

G.F. Händel dokázal ovplyvniť a inšpirovať celý rad slávnejších kolegov, ktorí tvorili v po-klasickom období a rešpektovali jeho uhladené kompozičné majstrovstvo s jednoduchými melódiami. Jeho celoživotné dielo pozostávalo z (neuveriteľných): približne 120 kantát, 12-tich sláčikových koncertov, pre organ ďalších 20, 42 opier, 32 oratórií a viac než 600 skladieb. Až do druhej polovice 20-teho storočia sa jeho hudba nezvykla hrávať na koncertoch, avšak zvýšený záujem ju opätovne prikoval medzi tie najdôležitejšie spomedzi klasických a pred-klasických, hoci jej originálna interpretácia je v konečnom dôsledku ťažko zopakovateľná. Nehovorí sa o ňom toľko ako o Schubertovi, Mozartovi, Straussovi, ale jeho význam pre celosvetovú hudbu je temer na ich úrovni. V niektorých, na prvý pohľad menej viditeľných, resp. počuteľných veciach i dokonca málinko pred nimi…

Obrázkové zdroje:

http://www.123rf.com/photo_18951285_georg-friedrich-handel.html

http://www.atheneum.ca/universul-sonor/georg-friedrich-haendel