Havaj: TARZAN Z ALJAŠKY

„Keď si sa rozhodol začať, choď celú cestu.“

-Bukowski

16.6.2013

Láska a strach. Dve emócie. Odvaha? Keď láska zvíťazí nad strachom. Hnev je len energia. Presne za dva mesiace mám dvadsaťtri rokov. Presne tri mesiace tu ešte ostanem. Presne nikdy neviem povedať, aký je dnes deň. Je to o malých veciach.

Ležím na hornej doske stromového domu, ktorý postavil Rick. Rick je úžasný človek z Aljašky, lovec, budúci lekár. Je to náš Tarzan, lebo jedného dňa sa objavil a spýtal sa nášho nájomníka Phila, či môže bývať na strome. Phil sa najprv uistil, či to myslí vážne a následne Rick zhotovil toto úžasné miesto. Po dvoch dňoch u Phila som sa ako-tak udomácnila. Vždy neskoro večer a skoro ráno mi v ruchu pulzuje vákuum, ktoré potrebuje byť zaplnené fyzickou, emocionálnou a kreatívnou aktivitou. Dnes sme s Joe začali pracovať na novej verzii môjho resumé. Očividne je to tu veľká vec, keď chce človek získať miesto. Vďaka Bohu za Joe. Veľa ľudí, ktorých som stretla (mimo Waikiki, tam len kúpať!), sú ako rodina. Navaria ti, dajú ti strechu nad hlavou a pomôžu ti s integritou.

Včera som s Rickom zobrala bycikel a išli sme na juh – hodiť sa do oceánu. Prechádzali sme okolo avokádovej aleje, cez tajné skratky. Presne o štvrť na deväť večer, s telami v slanej vode, tvárou v tvár vulkanickému kráteru Diamond Head, pred nami začal obrovský ohňostroj. Chytila nás búrka a veľa lietadiel sa dvíhalo k oblohe, takže my sme boli vo víre explózií, ľudských a prírodných, úplne maličkí a zároveň veľkí.

Cestou naspäť sme sa rozhodli trošku sa poprechádzať. Slaní od vody a vyhladovelí od päť kilometrového cyklistického záťahu nás kroky zaviedli smerom k dymu od barbicue. Nejakí miestni havajčania si tam opekali klobásky a burgre a my sme sa prikmotrili, či by sme si nemohli kúsok mäsa kúpiť, na čo oni samozrejme reagovali tak, že nám ten kúsok proste dali. Dali sme sa s nimi do reči, aj o mojom skoku z vodopádov Kapena. Následne mi ten najväčší s najväčšou autoritou povedal, že sa tam nachádza taká baktéria že leptosporóza a jeho kamoš to chytil, zožltlo mu oko a následne na následky infekcie zomrel. Ale že sa nemám báť, že sa tam nachádza len keď sú stojaté vody, málo dažďov a otvorená rana. Boli chvalabohu veľké prehánky. Ja som však stúpila na ostrú skalku a mala som povrchový škrabanec, ktorý mi pár dní nedal spávať, až kým mi v lekárni nedali antibiotickú masť a neuistili ma, že mi nič nehrozí. Zápalkár…